NA MINÚTU S PÁTROM ČEMUSOM

            Básnik Jiří Wolker, ktorý sa vydal do Chorvátska za morom, o ktorom už ako chlapec dlho sníval, vyjadril svoju púť básnicky takto: „Na brehu ostrova Krk, na brehu z kamenia som hľadal celých šesť dlhých dní a more som nenašiel.“ More síce bolo všade navôkol, a predsa mu ostávalo cudzie, nijaké potešenie duše v ňom nenachádzal. Ostal sklamaný, unavený hľadaním a osamotený, podobne ako vták, ktorého denne pozoroval: „Videl som vtáka len, čo s modravým krídlom prilietal deň čo deň, by večer znavený zas usadil sa medzi pobrežnými kameňmi.“

            A predsa jeho hľadanie malo zmysel: „Siedmeho dňa, keď nad mestom zvonil zvon, ja opilec z vlastných snov som sa vypotácal...“ Večer v prístave, stretávajúc námorníkov, konečne našiel more v ich očiach.  Oni more nepozorovali iba z diaľky, ale s ním boli zžití, ako básnik hovorí „z mora boli vystavaní.“

            Vôkol nás je veľa ľudí, ktorí hľadajú Boha. Mnohí sa týmto hľadaním cítia unavení a sklamaní. Možno naozaj najviac zo všetkého potrebujú vidieť iskru v našich očiach – plameň, ktorý hovorí o Bohu, z ktorého „sme vystavaní“.